•• Prídavná látka ••
Prídavná látka v potravinách (prídavná látka, aditívum, prísada) je taká zložka potraviny, ktorá sa spravidla nepoužíva samostatne ako potravina ani ako potravinová zložka, a ktorá sa zámerne pridáva do potraviny bez ohľadu na jej výživovú hodnotu z technologických dôvodov, napr. pri výrobe, spracúvaní, ošetrovaní, balení, skladovaní potravín, čím sa sama alebo jej vedľajšie produkty stávajú súčasťou potraviny alebo inak ovplyvňujú jej vlastnosti. Za prídavné látky s nepovažujú látky pridávané do potraviny na úpravu výživovej hodnoty, ako sú minerálne látky, vitamíny, stopové prvky a iné.
Podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 1333/2008 sa rozlišujú tieto funkčné skupiny prídavných látok používaných v potravinách a prídavných látok používaných v prídavných látkach v potravinách a v potravinárskych enzýmoch:
1. "sladidlá" sú látky, ktoré sa používajú na dodanie sladkej chuti potravinám alebo ako stolové sladidlá;
2. "farbivá" sú látky, ktoré dodávajú farbu potravine alebo obnovujú farbu v potravine, a zahŕňajú prírodné zložky potravín a prírodné zdroje, ktoré sa obvykle nekonzumujú ako potraviny, ani sa obvykle nepoužívajú ako charakteristické zložky potravín. Farbivami v zmysle tohto nariadenia sú aj prípravky získané z potravín a z iných jedlých prírodných východiskových materiálov získaných fyzikálnou a/alebo chemickou extrakciou, ktorá má za následok selektívnu extrakciu pigmentov príbuzných s výživovými alebo aromatickými zložkami;
3. "konzervačné látky" sú látky, ktoré predlžujú trvanlivosť potravín tak, že ich chránia pred skazením spôsobeným mikroorganizmami, a/alebo ktoré chránia potraviny pred množením patogénnych mikroorganizmov;
4. "antioxidanty" sú látky, ktoré predlžujú trvanlivosť potravín tak, že ich chránia pred skazením spôsobeným oxidáciou, napríklad pred žltnutím tukov alebo farebnými zmenami;
5. "nosiče" sú látky, ktoré sa používajú na rozpúšťanie, riedenie, disperziu alebo inú fyzikálnu modifikáciu prídavnej látky v potravinách alebo arómy, potravinárskeho enzýmu, živiny a/alebo inej látky pridávanej do potraviny na výživové alebo fyziologické účely bez toho, aby sa zmenila jej funkcia (a bez toho, aby samé mali akýkoľvek technologický účinok), s cieľom uľahčiť jej manipuláciu, aplikáciu alebo používanie;
6. "kyseliny" sú látky, ktoré zvyšujú kyslosť potravín a/alebo im dodávajú kyslú chuť;
7. "regulátory kyslosti" sú látky, ktoré menia alebo upravujú kyslosť alebo zásaditosť potraviny;
8. "protihrudkové činidlá" sú látky, ktoré znižujú vzájomnú priľnavosť jednotlivých častíc potraviny;
9. "protipeniace činidlá" sú látky, ktoré zabraňujú vzniku peny alebo obmedzujú jej tvorbu;
10. "objemové činidlá" sú látky, ktoré prispievajú k zväčšovaniu objemu potraviny bez toho, aby významne zvyšovali jej využiteľnú energetickú hodnotu;
11. "emulgátory" sú látky, ktoré umožňujú vytvoriť alebo zachovať homogénnu zmes dvoch alebo viacerých vzájomne nemiešateľných fáz v potravine, napríklad oleja s vodou;
12. "emulgačné soli" sú látky, ktoré menia bielkoviny v syre na dispergovanú formu, a tak prispievajú k homogénnemu rozloženiu tuku a ďalších zložiek;
13. "stužovadlá" sú látky, ktoré spevňujú tkanivá ovocia a zeleniny alebo ich zachovávajú v krehkom stave, alebo spolupôsobia s gélotvornými činidlami a tvoria alebo spevňujú gél;
14. "zvýrazňovače chuti a arómy" sú látky, ktoré zvýrazňujú existujúcu chuť a/alebo vôňu potraviny;
15. "penotvorné činidlá" sú látky, ktoré umožňujú tvorbu homogénnej disperzie plynnej fázy v kvapalnej alebo tuhej potravine;
16. "želírujúce činidlá" sú látky, ktoré vytvorením gélu tvoria textúru potraviny;
17. "polevové činidlá" (vrátane lubrikantov) sú látky, ktoré pri aplikovaní na povrch potraviny dodávajú potravine lesklý vzhľad alebo na nej vytvárajú ochranný povlak;
18. "zvlhčovadlá" sú látky, ktoré chránia potraviny pred vysušením tak, že obmedzujú vplyv vzduchu s nízkou relatívnou vlhkosťou alebo podporujú rozpúšťanie prášku vo vodnom prostredí;
19. "modifikované škroby" sú látky získané jednorazovou alebo viacnásobnou chemickou úpravou jedlých škrobov, ktoré mohli byť predtým ošetrené fyzikálne alebo enzymaticky a mohli byť štiepené alebo bielené pomocou kyselín alebo zásad;
20. "baliace plyny" sú plyny iné ako vzduch, ktoré sa vháňajú do obalu pred, počas alebo po umiestení potraviny do tohto obalu;
21. "hnacie plyny (propelanty)" sú plyny iné ako vzduch, ktoré vytláčajú potravinu z obalu;
22. "kypriace činidlá" sú látky alebo ich kombinácie, ktoré uvoľňujú plyn a tak zväčšujú objem cesta;
23. "komplexotvorné látky (sekvestranty)" sú látky, ktoré tvoria chemické komplexy s iónmi kovov;
24. "stabilizátory" sú látky, ktoré umožňujú zachovať fyzikálno-chemický stav potraviny; patria sem aj látky, ktoré umožňujú zachovávať homogénnu disperziu dvoch alebo viacerých vzájomne nemiešateľných látok v potravine, ako aj látky, ktoré stabilizujú, zachovávajú alebo zvýrazňujú existujúcu farbu potraviny, a látky, ktoré zvyšujú väzobnú kapacitu potraviny vrátane vytvárania vzájomných väzieb medzi bielkovinami, ktoré umožňujú spojenie kusov potravín do rekonštituovanej potraviny;
25. "zahusťovadlá" sú látky, ktoré zvyšujú viskozitu potraviny;
26. "látky na zlepšenie vlastností múky" sú látky iné ako emulgátory, ktoré sa pridávajú do múky alebo do cesta na zlepšenie ich vlastností pri pečení."
Niektoré prídavné látky sú také zlúčeniny, ktoré sa prirodzene vyskytujú aj v bežných produktoch. Keby sa muselo zloženie jabĺk označovať podobne ako priemyselné potravinárske výrobky, boli by na visačkách uvedené napríklad aj tieto látky:
- kyselina octová E 260,
- kyselina vínna E 334,
- kyselina glutámová E 620,
- karotén E 160a,
- antokyanín E 163,
- kyselina citrónová E 330,
- kyselina jantárová E 363,
- cysteín E 920,
- vitamín C E 300,
- riboflavín E 101.